Z dejín obce Sirk
1350
Rukopis
Sirk pod názvom Zirk z roku 1350 sa nachádza na rukopise, ktorý je uložený v Štátnom archíve v kaštieli Betliar. V slovenskom jazyku sa vyvinul názov „Sirkovce“. Sirk vznikol podľa názvu „SIRKA“ – „KENKÖ“ (horiaci kameň – po maďarsky).
1421
Písomná zmienka
Písomná zmienka o obci pochádza z roku 1421, spomína sa ako Chyrk.
V roku 1421, sa spomína Sirk ako drevorubačsko – banícka osada.
1427
Výborné polohové podmienky, veľké hory, husté pasienky, klíma a blízky nález železnej rudy na Železníku v roku 1427 predurčilo toto územie na budovanie osídiel. V roku 1427 vlastnili majetky pod Železníkom Bebekovci.
1440
Okolo roku 1440 boli tu husitské vojská, ktoré obsadili a opevnili muránsky hrad. Husiti tu boli takmer štvrťstoročie.
1465
Muráň hájili naďalej, lebo ešte aj roku 1465 je hrad v ich rukách. Z týchto hradov ovládalo vojsko celé okolie. Zakladalo na Slovensku aj dediny, do ktorých českých a moravských vysťahovalcov, tzv. Husitov, osadzoval. Takto vznikla v Sirku husitská cirkev. V tomto období si Husiti postavili kostol v Sirku.
1555 – 1566
V rokoch 1555 – 1566 zničili a spálili obec Turci.
1570
Vzostup ťažby rudy
Zlepšenie podmienok obyvateľov obce Sirk nastal za pomoci správy železorudných baní, u ktorých nastal vzostup ťažby rudy. Prácu tu našla väčšia časť obyvateľov. Prvá písomná zmienka o ťažbe železnej rudy v Železníku je z roku 1570.
1600
Panovníci
Okolo roku 1600 bolo muránske panstvo i celá muránska dolina, potom Sirk, Turčok a Rákoš darované rodine grófov Rothtalovcov, no v roku 1609 im bolo odňaté a prešlo kúpou do majetku grófa Tomáša Széchyho. Jeho syna dcéra sa vydala v roku 1646 za Františka Wesselényiho.
1615
Pod správou Vešeléniho v 17. storočí a jeho druhej polovice, začal sa v Sirku veľký rozvoj. Vrátili sa pôvodní obyvatelia ako aj poddaní sedliaci (jobágy), prišli aj noví osadníci.
V roku 1615 je v obci 7 želiarskych domov.
1698
V roku 1698 dali noví vlastníci Csákyovci Sirk do zálohy Sturmannovcom, čo predznamenalo jeho úpadok. Sedliakom to spôsobilo veľké škody. V roku 1698 Sirk spolu s Turčokom a k nim patriace Červeňany a Železník, spolu s usadlosťami boli zadlžené. Tie v roku 1758 odkúpili Šturmannovci naveky.
1773
Spoločnosť obce sa aj v roku 1773 skladala zo Slovákov a Vlachov. Slavianska spolupatričnosť sa prejavila aj v kresťanstve, keď všetci patrili do evanjelickej viery augsburského vyznania.
1784
Kostol
Jedna z najstarších budov (v poradí druhá) je škola v Sirku z roku 1784 a evanjelický kostol, ktorý sa začal budovať v roku 1785, veža ku nemu bola pribudovaná až v roku 1936.
1720
Obyvateľstvo
Obyvatelia sa zaoberali pestovaním poľnohospodárskych plodín. Hlavne sa však zaoberali kutacími a dolovacími prácami pri dobývaní železne rudy.
Obyvateľstvo neustále migrovalo. Tak Sirk, ako aj Červeňany boli len malé obce. V roku 1720 v Sirku bývalo len 14 rodín.
1786
Prírastok obyvateľstva
Za krátky čas prírastok obyvateľstva sa natoľko zvýšil, že podľa sčítania ľudu v roku 1786 (o 66 rokov) mala obec už 92 domov so 116 rodinami a 609 obyvateľmi. Možno sťahovanie obyvateľov z Červenian, ktoré ako osada sa pomaly začala vyľudňovať, tomu bola príčinou. V roku 1900 to už bolo 162 domov (154 rodín) a 1025 obyvateľov.
1849
Prvá vzbura baníkov
Prvá vzbura baníkov v Sirku a v Turčoku vypukla v roku 1849. V poslednom desaťročí 19. storočia v Uhorsku prerastalo vykorisťovanie, čo vyvolávalo vlnu nepokojov a štrajkov medzi robotníkmi.
1881
Výstavba lanovej dráhy
V roku 1881 sa začala výstavba lanovej dráhy od štôlne Ladislav do Likiera, aby sa odstránila nákladná doprava železnej rudy k hutám.
1882 – 1884
Postavili ju v rokoch 1882 – 1884 Rimamuránkso šalgótarjánska železiarska účastinná spoločnosť so sídlom v Budapešti. Pôvodne boli stojany z dubového dreva, v rokoch 1893 – 1896 boli nahradené železnými stožiarmi. Lanovka bola dlhá 12028 metrov. Štátne bane, ktoré ťažili železnú rudu v štôlni Františka Jozefa, vybudovali v roku 1901 od tejto štôlne do Tisovca ďalšiu lanovú dráhu.
1895
Štrajk robotníkov
Roku 1895 v Rimamuránskej spoločnosti vypukol nečakane štrajk robotníkov. Od prvého štrajku baníkov sa pracovné a mzdové pomery v Železníku zhoršili. Dozorcovia zaobchádzali s baníkmi stále horšie. Umožňoval im to nový pracovný poriadok z roku 1898. Baníkov neúspech prvého štrajku neodradil a pripravovali nový. Ani po štrajku v roku 1905 sa pracovné pomery v Železníku nezlepšili. V roku 1910 sa to ešte zhoršilo. Ďalší štrajk trval od 16. do 25. mája 1911. Štrajkovalo 410 baníkov. Počas prvej svetovej vojny sa kríza spoločenského systému výrazne prejavila. Závod v Železníku bol pod vojenským dozorom.
1896
Lanová dráha
V roku 1896 sa začala budovať lanová dráha, ktorá slúžila k odvozu železnej rudy vyťaženej v Železníku a prevážala sa do Chyžnianskej Vody – Lubeníka. Dňa 14. augusta 1964 bola zastavená prevádzka Lanovej dráhy, spustená bola spustená v II. štvrťroku 1953. Lanovka slúžila 11 rokov.
1900
V roku 1900 to už bolo 162 domov (154 rodín) a 1025 obyvateľov.
1891
Ťaženie železnej rudy
V samotnom Železníku sa začalo ťažiť v ložisku na planine Rovné a potom v blízkosti obce Sirk, v chotárnej časti Banište, ťažiť sa v nej začalo 7. marca 1891. Jej ústie mala na tzv. rampe, kde boli vybudované pražiace pece. Bola tu vybudovaná aj úzkokoľajná dráha smerom do Rákošskej Bane. Zlieváreň na železnú rudu v Červeňanoch bola vybudovaná už v rokoch 1870 – 1871. Miestna časť Červeňany sa prvýkrát spomína v 13. storočí v súvislosti s rozvojom baníctva. Patrila hradu Rákoš, neskôr spustla. V 19. storočí vznikla okolo hút nová osada a v rokoch 1871 – 1872 tu postavili vysokú pec a hámor.
1894
Železnú rudu z Rákošskej Bane v tom čase, až do roku 1894 vozili na vozoch so záprahmi na kopec Sraz, potom ju nakladali do vozíkov lanovky. Údolie nad Červeňanmi preklenul veľký most (62 m dlhý), stál na jedenástich murovaných pilieroch a železnica na ňom tvorili zákrutu 50º. Bol to prvý most v Uhorsku so zákrutou.
1901
Železnička
Železnička sa dala používať do roku 1901, potom sa časť lanovky Železník – Sirk zlikvidovala.. Takou technickou pamiatkou, ako je vysoká pec, mohol zostať aj most v Červeňanoch. Keby sa bola zachovala celá železnička Rákošská Baňa – Sirk v dobrom stave, mohla sa využívať ako zaujímavá technická atrakcia.
1904
Ložisko magnezitu
Ložisko magnezitu v Sirku bolo objavené roku 1904 a povrchovo ho začali ťažiť v roku 1910. Ťažil ho Magnezitový priemysel, účastinná spoločnosť v Budapešti.
1912
V roku 1912 sa ťažba zastavila. Až v roku 1945 bol znárodnený aj magnezitový priemysel a v roku 1946 na jeho ťažbu a spracovanie vznikol podnik Slovenské magnezitové závody, národný podnik Bratislava, v roku 1958 bolo sídlo preložené do Košíc. Podnik obnovil ťažbu magnezitu v Sirku v roku 1946.
1934
Stavba obecného domu
Základný kameň na stavbu obecného domu bol položený dňa 17. júna 1934 za účasti obecenstva, pri ktorej príležitosti posväcujúcu reč držal miestny ev. a. v. farár Dr. Emil Makovický. Dokončená bola 28. októbra 1924 za veľkej slávnosti.
1944
V decembri 1944 a v januári 1945 bolo počuť na Železníku dunenie frontových bojov. Takmer všetko obyvateľstvo z osady Železníka, zo Sirka a okolitých obcí sa ukrylo v baniach. 23. januára 1945 prišli do Sirka prví sovietski vojaci. Ráno obyvateľov vyrušil silný výbuch. Bol to posledný výčin Nemcov, keď pri ústupe zničili úsek hradskej zo Sirka na Železník, aby zabrzdili pochod osloboditeľov do Revúcej. Zo Sirka narukovali k partizánom 67 a ku povstaleckej armáde 83 mužov.
1945
V roku 1945 sa bane v Železníku dostali pod národnú správu a boli zoštátnené. Dostali pomenovanie Gemerské železorudné bane n.p. v Železníku.
1951
V prvom polroku 1951 bola dokončená výstavba 25 robotníckych domkov v Červeňanoch pre banícke rodiny. V druhom polroku urobili nové komunikácie, pripravovala sa výstavba baníckeho učilišťa.
1952
V roku 1952 sa začalo so stavbou nového sídliska, obchodov, materskej školy a príjazdových ciest. Celé sídlisko postavili v priebehu rokov 1950 – 1954.
1957
V roku 1957 bol citeľný nedostatok magnezitových slinkov. Slovenské magnezitové závody nemali dobudované páliace kapacity, magnezit sa začal skúšobne páliť v Ignisových pražiacich peciach v Sirku. Tie boli postavené a do prevádzky pustené dňa 13. novembra 1953.
1958
Gemerské železorudné bane
Gemerské železorudné bane v Rožňave aj závod v Železníku bol 31. marca 1958 zrušený a pričlenil sa k pôvodnému národnému podniku Železorudné bane v Spišskej Novej Vsi. Zásoby kvalitných sideritov v Železníku sa míňali a v roku 1963 sa začalo plánovať zastavenie činnosti závodu.
1959
V roku 1959 sa skončila ťažba i pálenie magnezitu v Sirku, kvalitné zásoby už boli vyťažené. Ostala po nich len pamiatka „jazer“ a veľa vody, ktorá sa nedá odčerpať. Ignisové pece v Sirku boli 16. – 17. decembra 1964 demontované. V prevádzke boli necelých 7 rokov.
1965
V polovici roku 1965 bola ťažba úplne zastavená. V priebehu roku 1964 zo závodu v Železníku bolo preradených mnoho baníkov a robotníkov do iných závodov. Posledný vozík rudy vydal Železník 24. júna 1965 a bol spustený Centrálnou šachtou strojníkom Aladárom Čajkom a z bane v Sirku ho vyviezol lokomotivár Ján Belic rodák a obyvateľ zo Sirka. Do konca roku 1965 sa uskutočnili likvidačné práce. 31. decembra 1965 prestali v Železníku všetky práce. Stav robotníkov v tom čase bol len 115, kým v rokoch 1951 – 1957 vyše 1200. Pracujúci dostali zamestnanie v magnezitových závodoch v Lubeníku a Jelšave.
2005
Prevádzkové budovy boli sčasti adaptované na obytné doby a sčasti na domy služieb.
V roku 2005 uplynulo 40 rokov od poslednej ťažby v Železníku.
Prvá svetová vojna, ktorá trvala od roku 1914 až do roku 1918, zasiahla aj do života obyvateľov obce. Za obeť vojny padli aj dva zvony a v roku 1918 musela cirkev odovzdať aj píšťaly z organa.
Po vojne v roku 1921 si cirkev objednala u firmy Richarda Herolda z Chomutova 2 nové zvony. Rimamuranká uč. Spoločnosť dala koruny na urobenie zvonov a ich namontovanie na vežu. Zvony boli posvätené 10. júla 1921.
Rozvoj na Slovensku je zaznamenaný hlavne po roku 1953. Založenie družstva je zaznamenané v roku 1954 pod názvom Invalid, výrobné družstvo invalidov v Levoči. V roku 1964 družstvo dostáva nový názov Gemer, výrobné družstvo invalidov Sirk. V roku 1960 vzniklo družstvo s výrobnými profesiami ako tkáčstvo, kefárstvo. Koncom roku 1965 sa zavádza nová výroba autozdvihákov a v roku 1967 sa začala výroba autofiltrov. V nasledujúcich 80 – tych rokoch družstvo pokračovalo stabilizáciou svojich výrobných programov a zavádzalo nové technológie, hlavne pri výrobe autofiltrov – v roku 1984 po dobudovaní novej prevádzky v Sirku. V roku 1983 sa prevádzka prestavala a koncom 90 – tych rokov sa doplnila o novú technológiu používanú na celom svete.