Na dedinách, aj v Sirku, bolo kultúry málo. Možno raz alebo dva razy za rok sa konala tanečná zábava. Bolo to tancovanie v 19. storočí ešte len pri gajdách a od 20. storočia už pri cigánskej hudbe. Baníci robili zábavy hlavne na fašiangy. Ženy v ten deň pražili buchty. Zábavy boli po súkromných domoch zvlášť pre deti, pre mládež a zvlášť pre dospelých. Tancovali sa obyčajné známe tance – čardáš. V Sirku sa zachovalo veľa pekných ľudových piesní. Ochotnícke divadlá do roku 1918 boli neznáme a knižnica v obci nebola. V robotníckej osade v Železníku bolo viac kultúry, ale túto usmerňoval riaditeľ spoločnosti železorudných baní. Neskôr vznikla v Sirku ľudová hudba.
Nacvičovanie hudobníkov v Železníku začalo 10. júla 1921. Na nácvik dychovej hudby chodilo 32 uchádzačov. V roku 1924 zakúpili z baníckych príspevkov uniformy pre členov súboru. Dobré meno baníckej hudby sa rozšírilo po celom okolí a súbor začínali pozývať na rôzne oslavy aj do okolitých obcí a miest.
Spoločenský život a tanečné zábavy sa rozšírili, keď začala účinkovať hudba Gustíka Krištofa zo Želeníka. Ľudová kapela bola vo všetkých obciach v okolí veľmi obľúbená. Gustík Krištof urobil záslužnú prácu aj ako vychovávateľ baníckych učňov najmä v kultúrno – osvetovej práci a šírenia piesní Gemera, predovšetkým v obci Sirk. V súťaži ľudovej umeleckej tvorivosti sa dostala 9. – 10. augusta 1957 do celoslovenskej súťaže ľudovej umeleckej tvorivosti vo Vysokých Tatrách – v Starom Smokovci, odkiaľ sa prepracovala do celoštátneho kola Soutěž lidové umělecké tvořivosti 3. – 7. septembra 1957 v Hradci Králové. Bol to najväčší úspech v práci s Gustíkovou kapelou a spevokolu mladých baníckych učňov. Dychový súbor v roku 1961 oslávil 40 rokov svojho trvania. V roku 1965 bola zastavená ťažba železnej rudy v Želeníku, a mnohí členovia súboru vstúpili do dychoviek magnezitových závodov v Lubeníku, v Jelšave a do Revúcej. Dychová hudba v Železníku zanikla v roku 1965.
V Železníku sa prvé slovenské divadelné predstavenie, v rámci čítacieho spolku, uskutočnilo v roku 1928. Roku 1928 sa neskôr premietali aj filmy, boli to nemé filmy. V 1929 roku sa filmové predstavenia konali v novej zhromažďovacej miestnosti pred baňou Ladislav. Od roku 1932 sa premietali už aj zvukové filmy. Bolo to jediné kino v bývalom Revúckom okrese.
Rozmach kultúrneho života v Železníku nastal po februári 1948 a po vytvorení závodného klubu ROH v roku 1949. Závodný klub prevzal existujúce knižnice čítacích spolkov, vytvoril ďalšie knižnice v baníckom učilišti a v Červeňanoch. V železníku sa rozvíjala činnosť divadelného súboru. Ladislav Halama organizovl predstavenia profesionálnych divadelných súborov tak v Železníku ako aj Ondrej Toda v Sirku.
Divadelníci – ochotníci v Sirku hrávali divadelné hry aj v období po druhej svetovej vojne i neskôr, nezachovali sa však žiadne písomné záznamy ani fotografie.
Kino v Železníku bolo v roku 1948 zoštátnené. V roku 1951 získalo titul najvzornejšieho kina v Košickom kraji. V roku 1953 ho prevzalo závodný klub ROH a nazvalo „Stachanov“. V 50 – tych rokoch vznikli kiná aj v susedných obciach Sirk, Turčok, Rákoš, Rákošská Baňa, Ratková, Ratkovské Bystré a návštevnosť v Železníku poklesla.